Na jednu sestru pripadajú len traja pacienti. Vybavenie sa nedá porovnať, no lekári sú vraj lepší u nás.
KOŠICE. Zdravotná sestra Viktória vymenila prácu v košickej nemocnici za Nemocnicu Kráľovskej gardy v hlavnom meste Saudskej Arábie – Rijáde.
Po skončení vysokej školy si povedala, že je načase vyskúšať niečo nové. Prostredníctvom českej agentúry a po absolvovaní náročných zdravotníckych a jazykových testov sa nakoniec dostala do financiami neobmedzenej krajiny.
Platí len za stravu
„Išla som tam kvôli jednak peniazom, chcela som však spoznať aj krajinu, ktorá nie je našincom príliš dostupná. Také podmienky neposkytuje žiadna iná krajina. Najprv som tam chcela byť rok, teraz viem, že to budú minimálne dva,“ vraví Viktória, ktorá mala pred odchodom zmiešané pocity.
„Keď som tam prišla, hrôza. Všade navôkol zahalení ľudia, nevedela som, kam ísť. Vyzdvihol nás chlapík z nemocnice a išli sme sa ubytovať. Bývame v Compound – Al Yamama 3, čo je vlastne vilová štvrť neďaleko nemocnice. Je tam 150 víl, sú k dispozícii obchody, bazény, sauna, fitko, tenisové kurty. Všetko máme bezplatne k dispozícii. Dokonca sú tam aj detské ihriská a škôlka,“ vysvetľuje Košičanka.
Dodáva, že samozrejmosťou je kaderníčka či kozmetička. Problém je pri oslavách s alkoholom, ktorý sa nedá oficiálne kúpiť. Ak má človek kontakty, kúpi ho načierno.
Robievajú si aj domáce víno z hroznového džúsu, do ktorého pridajú kvasnice. O takéto pôžitky nie je teda vo vilách núdza. S ubytovaním je spokojná.
„Bývame tri vo vile. Máme spoločnú kuchyňu, dve obývačky, každá má vlastnú izbu so sociálnym zariadením. Dokopy však máme 5 kúpeľní. Za ubytovanie neplatíme, platíme len stravu. V nemocnici sa stravujeme v caffetérii, inak si vo vile varíme. Ceny sú tam porovnateľné so slovenskými. Je tam aj o polovicu lacnejšia elektronika, takže so spojením s domovom problém nemáme.“
Porovnávať sa nedá
Zarobí síce približne päťnásobok platu tunajšej sestry, musí však odrobiť pätnásť 12-hodinových služieb za 28 dní. Striedajú sa denné a nočné zmeny.
„Teraz robím stále nočné, viac mi to vyhovuje. Sme tam z rôznych krajín, u nás na chirurgii sú sestry z Filipín, Malajzie, Južnej Afriky, Fínska či Írska. Sú tam však aj ľudia z Austrálie, Anglicka. Správajú sa k nám slušne. Arabská kultúra akceptuje viac ľudí z Európy.“
Porovnávať slovenské a tamojšie zdravotníctvo sa nedá. Viktória tam nepostrehla žiadne náznaky korupcie. Úplatok doktorovi tam neprichádza do úvahy.
„Na Slovensku sme mali pár doktorov a všetci sme sa poznali. Tam je veľmi veľa lekárov a nie je šanca ich poznať. Len podľa mena, nedajú sa však zapamätať. Je to veľká nemocnica s približne tisíc lôžkami. Doktori sú od nás závislí, bez nás sa nepohnú.“
Nemocnica je špičkovo vybavená. Niektoré pomôcky Viktória na Slovensku ani nevidela. Všetko je jednorazové.
„Problém, že by niečo chýbalo, nehrozí. Majú peniaze, nakupujú. Je to tam špičkovo vybavené. Používajú najdrahšie veci. Mávame VIP pacientov. S návštevami je problém, nerešpektujú návštevné hodiny, ale nič nezmôžeme, rodina je na prvom mieste. Ani security ich nevyrieši. Každý pacient má pri sebe niekoho z rodiny, ktorý je s ním 24 hodín. Spí s ním na izbe, stravuje sa.“
V týchto krajinách chodievajú ženy zahalené. Košičanka sa však v práci zahaľovať nemusí. Keď chce ísť mimo nemocnice, to je už iné.
„Chodievam v pracovnom odeve, dostala som uniformu. Všetko nám perú, starajú sa. Keď som však prišla, ako prvé som si kúpila oblečenie abaya, aby som mohla na verejnosť. Doktor napríklad nemôže vyšetriť pacientku, pokiaľ ja neprídem a neupozorním ju, aby sa zahalila.“
Obmedzenia aj výhody
V čase voľna väčšinou spí. Je síce horúco, ale klíma funguje. Chodieva sa kúpať do bazénov, na nákupy. Saunu nevyužíva.
„Je možnosť zábavy. Mávame s kolegami párty, grilovačky. Nemocnica pre nás robí výlety do púšte, zoo, múzeí. Do kina či divadla sa nedá ísť, lebo tie nemajú. Verejné zhromažďovanie je zakázané. Môžem sa vyblázniť nakupovaním, musím byť zahalená. Také obchodné domy by sme však doma márne hľadali.“
V krajine neexistuje mestská hromadná doprava, využíva teda taxíky. Nemôže sedieť vedľa vodiča, ani stretnúť sa so žiadnym chlapom, pokiaľ nie je jej súrodenec alebo manžel.
Nemôže jesť bravčové, piť alkohol. Chlapi sa jej na verejnosti neprihovárajú, nemôžu. Funguje tam náboženská polícia.
Do roboty ich vozí nemocničný autobus. V Saudskej Arábii strávi už druhé Vianoce. Môže však ísť aj domov.
„Mám 54 dní dovolenky, zároveň mi preplatia dvakrát ročne spiatočnú letenku domov. Sociálny systém tam funguje. Napríklad za nadčasy nám dávajú 150 % príplatok na hodinu. Každý rok dostávam mesačný plat navyše ako bonus. Veľa neminiem, mesačne tak do 200 eur, ostatné si môžem odložiť. Neplatím si nič, len stravu. Po prílete sme odovzdali pasy a vystavili nám ich občianske preukazy. Na základe toho som si otvorila účet v banke. Dá sa tam žiť, ale nie navždy. Napriek tomu, že sa starajú, veď napríklad každý rok nám zvyšujú plat o šesť percent.“
Kapustnica bez klobásy
Viktória si už na tamojší život zvykla. Luxus, kam sa pozriete. Nie je jej ľúto, že Vianoce nestrávi s blízkymi? Tam ich neoslavujú, tak jej to nepríde.
„Vo vilovej štvrti si ako československá komunita urobíme večeru, zabávame sa. Kapustnicu varíme, ale bez klobásy. Aj u nás som robievala na Vianoce, pohoda. Človek sa obetuje, viem, za čo robím, som zaplatená. Stane sa síce, že človek cíti osamelosť, že je izolovaný. Nemôže ísť voľne, kam chce, musí mať na sebe habit. Rodinu si môžem pozvať, zaplatia jej ubytovanie, náklady na letenku sú však v mojej réžii. Ide však len o blízku rodinu. Ak je to žena, môže so mnou bývať vo vile, ak chlap, tak na ten čas nám poskytnú náhradnú vilu.“
Na budúci rok sa chystá vydávať – za Slováka – a potom si manžela pozve. Teraz si nevie predstaviť, že by mala pracovať v slovenskom systéme zdravotníctva.
„Všetko je tam iné, to sa nedá porovnávať. Na 28 pacientov je 10 sestier, čo je na Slovensku nemysliteľné. Izby sú špičkové, každá vybavená polohovateľnými posteľami, televízorom, kúpeľňou. Úroveň prístrojového vybavenia je špičková, sesterská starostlivosť je vynikajúca, ale lekárov máme lepších na Slovensku. U niektorých sa čudujem, ako vôbec mohli vyštudovať.“